Ani sme sa nenazdali a po jari prišlo horúce leto. No v našich zariadeniach sme nelenili,  pracovali usilovne ako včeličky a za  snahu nás matka príroda obdarila nádhernou úrodou.

Produkty svojho snaženia sme teraz spracovávali, aby v zime boli vitamíny a niečo na prilepšenie. Obyvatelia zariadení, usmerňovaní ergoterapeutom, čistili, krájali, zavárali,  vymieňali si skúsenosti a spomínali ako sa to robilo u nich doma. Nastal  čas aj na vyorávanie zemiakov. Keďže každý priložil ruku k dielu tým, že sa  snažil  pomáhať či už pri okopávaní alebo polievaní, aj ich úroda bola  celkom dobrá, hoci nie až tak ako v uplynulom roku. Hreje nás dobrý pocit, že naša snaha nebola márna. 

Každá práca človeku niečo dá a tá naša má svoje čaro. Nie  nadarmo sa hovorí, že Zem je živiteľka, že dáva aj energiu a kto pracuje so zemou – energiu nasáva a cíti sa vitálnejší! Takže keď sa nás zima opýta, čo sme robili v lete, máme to zdokumentované a uložené na konzumáciu.